rozhovor s Pavlom Hudákom

Pýtam sa svojej básne a ona mi odpovie

 

Rozhovor s básnikom Pavlom Hudákom

 

 

Pavol Hudák sa narodil 7. októbra 1959 vo Vranove nad Topľou. Vydal básnické zbierky Broskyňový súmrak (Modrý Peter 1992, Cena Ivana Krasku, Cena Janka Kráľa), Silvester 1999 (Littera Press 1994, Cena VÚB za najlepšiu zbierku poézie pre dospelých) a Zatmenie slnka (Littera Press 1999). Jeho básne boli preložené do maďarčiny, poľštiny a francúzštiny (Antológia súčasnej slovenskej poézie Les Jeux Charmants de l´Aristocratie, Modrý Peter 1996). Pracuje ako novinár a publicista. Na základe jeho predchádzajúcej tvorby mu vyšiel výberový básnický opus Povraz v dome obesenca a iné básne (MTM 2003).

 

 

Continue reading rozhovor s Pavlom Hudákom

Peter Bilý: Posledná siesta milencov

 

 

 

 

Z EROTICKÉHO DENNÍKA I.

 

cez mokré pavučiny som sa dostal

                            k tvojim stehnám

                                                počasie

bolo vlhké

              nastalo oberanie ružových plodov

dozreli?

                                   slza po slze stekala

dole slabinami až k lýtkam

                    to je čas keď včely

                                   chladia plást

rozkmitanými krídlami

                 hodina žihadiel

                              okamih zrejúceho medu

 

Continue reading Peter Bilý: Posledná siesta milencov

Jaroslav Klus: Jasný letný deň

 

„Vaša káva.”

Čašníčka položila na stôl horúcu šálku, pohár minerálky, malú nádobu s mliekom, prázdny popolník, pod malým keksíkom tanierik, pod vrecúškami s cukrom ďalší tanierik a na treťom kávovú lyžičku.

Niečo teplé sa mi obtrelo o nohu. Pes. Inštinkt prudko nadhodil moje sediace telo. Stôl zacengal. Nápoje v nádobách sa rozhojdali.

„Prepáčte, môj pes je zvyknutý na toto miesto. Vždy si tu po predstavení sadneme. Nehnevajte sa.” Pes si ľahol pod stôl, neznáma žena čakala na moju reakciu.

„Nič sa nestalo.”

„Preľakli ste sa. Počujem, ako sa chvejete.”

Obzrel som si dlaň. Triasla sa.

„Pokojne si presadnem, to nie je problém,” ubezpečil som ženu.

„Nemusíte, ak vám nebudem prekážať.”

Prisadla si. Rýchlo som si ponaprával vlasy.

„Určite mi nebudete prekážať.”

Usmiala sa. Čašníčka jej automaticky priniesla džús, iba džús.

„To máte dobré.”

„Čo?”

„Jeden nápoj, jeden pohár. Ja som si objednal jednu kávu a priniesli mi celú zvonkohru.”

Continue reading Jaroslav Klus: Jasný letný deň

Tomáš Kvič: Demokracia

  Moderátor im pripomenul, koľko času majú na jednotlivé témy, a požiadal ich, aby neodpíjali z minerálky, keď je ich mikrofón aktívny, ale len vtedy, keď má slovo oponent. Obaja súhlasne prikývli.

  „O tridsať sekúnd ideme naživo,” povedal moderátor, na čo mladší z dvojice politikov zareagoval otázkou, či by reláciu nemohol zo žartu uviesť on, veď je tu už štvrtý raz. „Pán predseda, budete mať ešte dosť priestoru,” odvetil mu moderátor. Vzápätí sa na kamere rozsvietilo červené svetlo a moderátor privítal divákov v štúdiu a pri televíznych obrazovkách. „Takisto je mi cťou pozdraviť dnešných vzácnych hostí. Vitajte, páni…” vyslovil mená politikov a k nim priradil ich súčasné stranícke, parlamentné, u staršieho politika aj vládne funkcie. „Takže ešte raz všetkých pekne vítam, tento politický duel moderuje Dano Král! Nech sa páči, tu je prvá téma…”

  Continue reading Tomáš Kvič: Demokracia

Radovan Brenkus: Smäd

            Radovan Brenkus sa narodil 30. 1. 1974 v Bardejove. Na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ absolvoval štúdium matematiky a fyziky. V Košiciach pôsobí ako pedagóg. Jeho literárna tvorba sa prezentuje v Slovenskom rozhlase, publikuje sa časopisecky. Dosiaľ vydal básnické zbierky Pochod mŕtvych (1997), Rekviem v prachu (2002) a Romanca s bludičkou (2005). Ukážka textu je jednou z desiatich poviedok knihy Návraty pekla, ktorá práve vychádza vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.

 

  Continue reading Radovan Brenkus: Smäd

Jedna hlava Ameriky: Allen Ginsberg

V júli by sa dožil 80 rokov americký básnik Allen Ginsberg…

 

AMERIKA

Amerika, dal som ti všetko a teraz som nič.

Amerika, dva doláre a dvadsaťsedem centov 17. januára 1956.

Nemôžem vystáť vlastný rozum.

Amerika, kedy skončíme tú ľudskú vojnu?

Choď sa vypchať aj so svojou atómovou bombou.

Necítim sa dobre, nechaj ma.

Nenapíšem báseň, kým nie som v tom pravom stave.

Amerika, kedy budeš anjelská?

Kedy si vyzlečieš šaty?

Kedy sa pozrieš na seba cez hrob?

Kedy budeš hodna svojho milióna trockistov?

Amerika, prečo sú tvoje knižnice plné sĺz?

Amerika, kedy pošleš svoje vajcia do Indie?

Continue reading Jedna hlava Ameriky: Allen Ginsberg

Roman F. Mchelko : Zvodcov deník v kontexte Kierkegaardovej tvorby

 

            Postava Sörena Kierkegaarda ako človeka a mysliteľa už vo svojom zárodku nesie prvky rozpornosti. Tá má pravdepodobne pôvod v jeho genetickej a sociálnej výbave (danostiach). Už ako malé dieťa totiž absorboval ťažkú atmosféru domova, poznačeného náboženskou prepiatosťou a hlbokou vnútornou traumou. Jeho otec už v mladosti preklial Boha, čo ho trvale poznačilo neznesiteľným pocitom metafyzickej viny, ktorý neskôr kompenzoval svojou prepiatou náboženskou aktivitou.

    Continue reading Roman F. Mchelko : Zvodcov deník v kontexte Kierkegaardovej tvorby

Mal byť Jim Morrison zavraždený? (4. časť)

MAL BYŤ JIM MORRISON ZAVRAŽDENÝ?

Ďalšie skutočnosti z posledných dní života básnika a speváka americkej hudobnej skupiny The Doors Jamesa Douglasa Morrisona

 

Časť štvrtá

 

… istý bývalý hollywoodsky právnik (t. č. na dôchodku), ktorý hrával golf s Maxom Finkom – obhajcom, ktorý zastupoval v súdnom procese Jima Morrisona v roku 1969 v Miami, kedy bola rocková hviezda obžalovaná z obscénností a odhaľovania sa na verejnosti, sa v roku 2002 vyjadril, že je presvedčený o tom, že asi mesiac predtým, ako odišiel Morrison do Paríža, ho musel Fink varovať a navrhnúť mu opustiť krajinu. Malo sa tak – podľa tohto nemenovaného právnika, ktorého spomína Stephen Davis v článku The Last Days of Jim Morrison (Posledné dni Jima Morrisona) [1], udiať vo februári 1971.

Continue reading Mal byť Jim Morrison zavraždený? (4. časť)

Rock and Roll (10.časť)

 

Led Zeppelin

 

            Jedna z najvýznamnejších svetových skupín rockovej hudobnej scény, ktorá prostredníctvom svojho geniálneho gitaristu Jimmy Pagea a speváka Roberta Planta vytvorila originálny zvuk a prelomový nosný systém moderného rocku. Jimmy Page si urobil meno ako jeden z najtalentovanejších gitaristov Veľkej Británie už dávno predtým, ako v ňom vôbec skrsla myšlienka na Led Zeppelin. V atmosfére rocku a popu deväťdesiatych rokov, kde panoval zákon „dnes tu a zajtra inde”, sa zdá byť nepredstaviteľné, aby hráč na hudobný nástroj strávil ponajprv tri roky v štúdiách a až potom skúsil šťastie v samostatnom nahrávaní a vystupovaní. Ale práve tak postupoval na začiatku šesťdesiatych rokov James Patrick Page. Čiastočne to spôsobilo Jimmyho oslabené zdravie – pracovať v štúdiu je vždy o niečo zdravšie ako byť stále na cestách – a čiastočne to, že si rýchlo uvedomil, že ako žiadaný štúdiový gitarista je lepšie platený za svoju prácu ako väčšina hudobníkov, ktorí bodujú v rebríčkoch skupín, napriek tomu, že sa občas objavia na obálke časopisu Melody Maker.

Continue reading Rock and Roll (10.časť)

Ondrej Herec: Premenlivý netvor

Premenlivý netvor

 

Ľudia objavujú neznáme krajiny, stretávajú zaujímavých domorodcov a páchajú na nich lúpežnú genocídu. Náborové letáky kozmických žoldnierov možno píšu o nás: „Navštívte vesmír! Stretnite sa so zaujímavými pozemšťanmi! A pobite ich!”

 

Dotazník

Vec: Netvor z iného sveta.

Druh: Premenlivec.  

Miesto: Uzatvorený ekosystém polárnej výskumnej stanice.

Doba: 20. storočie.

Autor: John W. Campbell Jr., pod pseudonymom Don A. Stuart.

Novela: Who Goes There? In: magazín Astounding Science-Fiction, 1938.

Žáner: Horor, science-fiction, thriller.

Film 1951: The Thing From Another World, ČB, Hawks’ Winchester Pictures, RKO Radio Pictures Inc., USA, dĺžka 87 min., DVD, VHS.

Produkcia: Howard Hawks.

Réžia: Christian Nyby.

Scenár: Charles Lederer.

Kamera: Russell Harlan.

Hudba: Dimitri Tiomkin.

Continue reading Ondrej Herec: Premenlivý netvor

Marián Slavo: Ponor sa do kalicha dieťaťa

Ponor sa do kalicha dieťaťa

 

nežné slzy

ako práve rozsvietené hviezdy

spŕchli

do kalicha

 

nájdená dúha

sa prelieva

cez hladinu dlane

na hladinu papiera

 

v tak dlhom hľadaní pútnik

prídeš pred galériu neviny

 

pohľadom

tichým

a iba jediným

zachytíš

svoje trvanie

 

  Continue reading Marián Slavo: Ponor sa do kalicha dieťaťa

Jakub Rýchly: Láska, svetlo, démon

Motto:

 

Otvoril som oči. Bol som v nebi. Každý predmet v izbe bol vyžarujúcou štruktúrou atómových  božských častíc. Vyžarovanie. Hmota neexistovala. Bola tam len táto pavučina energií, zostavená z miliónu matríc. Chvenie. Živé chvenie. Prepojené s časopriestorom. Všetko bolo zapojené v kozmickom tanci. Krehké. A nezničiteľné. A neuveriteľný objav. To všetko bolo kontrolované vedomím. Alebo (aby som sa vyjadril presnejšie) to všetko bolo vedomie. Keď som si uvedomil dôsledky tohto objavu, skoro som stratil rovnováhu. Celé stvorenie sveta ležalo predo mnou. Mohol som žiť ktorýkoľvek život, ktorý kto kde žil, mohol som použiť ktorúkoľvek myšlienku, čo kto kde premyslel. Nekonečná rôznosť a bohatosť extatického prežitku sa okolo mňa otáčala v špirále. Spravil som Božský krok.

                                                                          Timothy Leary

                                                                          ( LSD je vzduch – 1968)

  Continue reading Jakub Rýchly: Láska, svetlo, démon

Otakar Kořínek: “Natura, signore, natura!”

Milí čitatelia, pokračujeme v našej rubrike, v ktorej oslovujeme renomovaných spisovateľov s otázkou: „Ako si spomínate na svoj časopisecký a knižný debut?”

V tomto čísle sa vám predstaví spisovateľ a prekladateľ Otakar Kořínek, ktorý sa okrem písania vlastných prozaických kníh venuje najmä umeleckému prekladu, do slovenčiny preložil napríklad slávneho J. R. R. Tolkiena a jeho ospevovaného Hobbita, či Pána Prsteňov. A vám prinášame ukážku z jeho najnovšej knihy. Takže príjemný čit!

 

  Continue reading Otakar Kořínek: “Natura, signore, natura!”

3 x 30 riadkov

Prostitúcia ako rýchlokurz geniality

Paulo Coelho – Jedenásť minút – Vydavateľstvo Sofa 2003

 

Brazílčan Coelho, autor známych románových hitov ako Alchymista, Pútnik z Compostely, Piata hora, Démon a slečna Prymová, či Na brehu Rio Pedra som si sadla a plakala, je bývalým textárom piesní, dramatikom, novinárom a autorom televíznych scenárov, dnes prekladaný v 150 krajinách, do 56 jazykov, spisovateľ, o ktorom sa hromadne hovorí. To však neznamená, že aj majster tesár nemôže urobiť stôl, stojaci celkom krivo. Kniha Jedenásť minút je presne tým nepodarkom, čo sa môže vydariť každému snaživcovi, chrličovi písmeniek, ktorý cíti ako nutkavú potrebu obšťastniť svojho čitateľa ročne aspoň jednou knihou.

Coelho spracoval závažnú tému prostitúcie spôsobom televízneho scenáristu, príliš sa netrápiaceho reálnosťou sujetu svojej telenovelky.

Continue reading 3 x 30 riadkov

Recenzie

Juraj Bakoš: Obraz v zahalenom tvare

(Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2005)

 

 

Juraj Bakoš dnes klope na dvere literárneho povedomia v poradí už druhou básnickou zbierkou. Obraz v zahalenom tvare prichádza po autorovej dvojročnej (hoci tvorivej) odmlke. V porovnaní s jeho prvotinou sa zdá byť druhá Bakošova zbierka dielom s mierne provokujúcou tvorbou, pretože v nej autor predstavuje súčasnému kritickému svetu básne plné moralizácie a nekonečného filozofovania. Kým Posledné augustové dni boli prevažne reflexívne, verše v nich priam kypeli básnickými ozdobami a z celej zbierky sršala radosť zo života, tentoraz sa autor vybral presne opačnou cestou. Nielen texty, ale aj názvy jeho básní nesú v sebe posolstvo viny, pocit melanchólie a upozorňujú na pesimistický podtón, ktorý v diele Juraja Bakoša pretrváva takmer do konca zbierky (napr. Smútiace vetvičky imela, Zabúdaš na bolesť, Neschopnosť pochopiť, Nad priepasťami previnenia,…). Predovšetkým získané poznatky zo štúdií ovplyvnili autorov pohľad na svet a inšpirovali ho pustiť sa pri písaní zbierky cestou kritického momentu. Už názov zbierky Obraz v zahalenom tvare napovedá, že sa Juraj Bakoš pokúša pasovať s exkurzmi do filozofie, ba miestami si dovolí aj skutočné filozofické šialenstvá. Prílišné prefilozofovanie textov niekedy až nedovolí čitateľovi naplno precítiť jeho verše a pôsobí ako veľký kŕč: „Rúž prejavených sympatií, milosti a neukončených skúšok / zanechal svoju krv, osamotený pozdrav / ideál, vidinu optimálnej metódy, dosiahnutú strednú cestu / zanechal mnohovýznamové podoby svetla a hliny / na bránkach odkrývajúcich poznanie; konanie zla / neutralita a mimoriadnosť sebaobetovania a altruizmu.” Z niektorých básní je jasne cítiť, ako sa autor pokúša vymaniť z filozofického zovretia. Veľmi sa mu to však nedarí.

Continue reading Recenzie

Miesto a význam práva v myslení Ľudovíta Štúra

Prof. JUDr. Jaroslav Chovanec, CSc.

Miesto a význam práva v myslení Ľudovíta Štúra

            1. Štúrova filozofia práva

 

            Podobne ako pri probléme štátu možno aj v oblasti názorov na právo konštatovať, že Ľ Štúr sa nimi teoreticky v celej šírke nezaoberal, alebo im venoval pozornosť len v obmedzenej miere, a to predovšetkým v niektorých aktuálnych súvislostiach štátu a práva, o ktorých sa vyjadruje a ktoré aspoň v tomto zmysle naznačujú jeho názory na podstatu a úlohu práva v spoločnosti.

            Ak Štúr niektoré náhľady vyslovil, urobil tak spravidla vždy v spätosti s konkrétnymi problémami slovenskej a uhorskej skutočnosti, predovšetkým v spojitosti s kritikou niektorých dôležitých uhorských zákonov týkajúcich sa v prvom rade zrušenia urbára a otázok s tým spojených. Okrem toho časť svojich myšlienok o práve vyslovuje Štúr v súvislosti s kritikou platného uhorského práva vôbec, s kritikou súdnictva a aplikácie práva v Uhorsku a špeciálne na Slovensku.

Continue reading Miesto a význam práva v myslení Ľudovíta Štúra

Almanach 25 – poézia

Tereza Bauerová

 

Nádych

 

Extáza vetra vo vlasoch

Čistá

Piaty element je sloboda

 

Stav absolútna

To je nová filozofia života

Kráčam za našu dimenziu

Obídem krajinou čarodejníkov

Ten farebný svet narkotík a lží

 

Nemá to chuť ani vôňu

Svieže sklo v symfónii osemnástich stupňov

Okolo je všetko plné vzduchu

Také skutočné že to takmer uchopíš

Odpúšťajú sa ti hriechy

?

Na sekundu uveríš

 

Tereza Bauerová, 1989, Bernolákovo

 

  Continue reading Almanach 25 – poézia

Almanach 25 – Próza

Mário Polónyi

XXX

 

Všetko sa zbehlo strašne rýchlo. Najprv nové kožené nohavice, potom susedia. Hrošíkovi bolo do plaču. Celé leto pracoval v bahniarni, aby si mohol z výplaty niečo pekné kúpiť, a nakoniec toto. Podomový predavač bol dávno preč, nohavice nebolo komu vrátiť, nebolo komu vynadať.

„Vravela som ti, kúp si obyčajné menčestráky a zvyšok si odlož na horšie časy. Ale ty nie, ty sa musíš parádiť.”

Mohutná hrošica významne pokukovala po susedoch. Niektorí súhlasne prikyvovali a pohľadmi hrošíka odsudzovali. Iní sa tvárili nezúčastnene, akože to nie je ich vec, že oni len náhodou idú okolo. A niektorí hrošíka ľutovali. Jediný, kto sa odvážil starej hrošici oponovať, bol jej starý podnájomník krokodíl Štrbavá papuľa, skrátene nazývaný Papá.

Continue reading Almanach 25 – Próza