Jubileum gorazdovskej tradície
PaedDr. Miroslav H o l e č k o
Pred pätnástymi rokmi sme v našej najnovšej histórii zaknihovali zrod novej národno-duchovnej, kultúrno-umeleckej kresťanskej tradície. Je ňou, popri historickej všeslovanskej cyrilometodskej tradícii, novodobá svätogorazdovská tradícia Slovákov. Hlavným poslaním tradície je približovaním reálií o živote, osobnosti a jedinečnom inkultúračnom, apoštolskom, pedagogickom a diplomatickom diele nášho prvého po mene známeho vzdelanca – polyhistora a svätca Gorazda prispievať k šíreniu jeho úcty a kultu a zároveň k poznávaniu našich národných, kultúrnych a kresťanských prvopočiatkov, a tým k pestovaniu národného historizmu, kresťanského povedomia a národnej hrdosti Slovákov.
Gorazd pochádzajúci z našej zeme, kosti a krvi sa pravdepodobne narodil okolo roku 830 vo veľmožskej rodine vo farnosti Mučeníky, filiálke Gorazdov. Štúdiom na latinských školách dosiahol hlboké jazykové, teologické a pedagogické vzdelanie a široký diplomatický rozhľad. Je pravdepodobným autorom myšlienky spájajúcej sa s pozvaním byzantských intelektuálov – vierozvestov Konštantína-Filozofa a Metoda kniežaťom Rastislavom do Staroslovenskej ríše s cieľom zavŕšenia kristianizácie našich predkov v II. polovici deviateho storočia. Gorazd bol vynikajúcim učencom, no najmä spoločníkom solúnskych bratov – vzdelancov, s ktorými vykonali nevšedné inkulturačné, apoštolské, kultúrne, pedagogické a diplomatické dielo. Položili ním základy kresťanskej kultúrnej orientácie vzdelanosti, národnej identity a štátnosti našich slovanských predkov – Slovenov. Svoju pozemskú púť arcibiskupa – metropolitu moravsko-panónskej arcidiecézy ukončil pravdepodobne po zániku Svätoplukovej ríše (rok 907).
Jeden z vynikajúcich znalcov života a diela sv. Gorazda Anton Augustín Baník (1900-1978) publikoval už v roku 1937 pozoruhodnú štúdiu o našom prvoučiteľovi ako o prvom v dejinách spomínanom kňazovi, spisovateľovi a svätcovi a o význame (potrebe?) gorazdov-ského kultu: „Už aj to málo, čo vieme, alebo ešte len tušíme o živote a činnosti kňaza Goraz-da, dobre ukazuje, aká vynikajúca osobnosť slovenských dejín drieme v málo spomínanom, temer zabudnutom mene tohto veľkého Slováka. Za nehynúce zásluhy, ktorými Gorazd stal sa priamym duchovným dedičom cyrilo-metodského diela, plným právom ho teda nazývať vedľa sv. Cyrila a sv. Metoda tretím apoštolom Slovanstva, ako ho pomenoval r. 1927 Prof. V. Pogorielov. Áno, Gorazd je u nás náležite ešte neoceneným zjavom cirkevných dejín v 9. storočí, tým viac, že na slovanskom juhu a východe uctievaný bol už dávno ako jeden zo „svätých sedempočetníkov” (hoi hagioi heptarithmoi), ku ktorým patria sv. Cyril, sv. Metod a ich piati učeníci, sv. Gorazd, sv. Kliment, sv. Naum, sv. Angelár i sv. Sáva. A je veru nielen v záujme správnej historickej orientácie v kultúrnom vývoji Slovákov, nielen v záujme prehĺbenie spoločnej duchovnej tradície medzislovanskej, ale i v záujme zvrúcnenia kresťans-kých životných ideálov, aby pamiatka apoštola Gorazda zasvietila čím skôr v žiare obecne uznávanej a uplatňovanej úcty.” (Baník, A. A.: Apoštol Gorazd prvý v dejinách spomínaný slovenský kňaz, spisovateľ a svätec. Slovom o význame kultu Gorazdovského. Kultúra 9, 1937, 4, s. 77 a n. In: Holečko, M. a kol.: Prvý po mene známy… I. Bratislava 1995, s. 35.)
Novšie bádania, ktoré zrejme Baníkovi neboli prístupné, nás orientujú v tom, že aj keď nie priamo na našom území (terajšom), no v rámci bývalej Svätoplukovej deržavy (ríše), kam patrila aj časť južného Poľska, sa kult a úcta sv. Gorazda pestovali už podstatnejšie skôr, ako u južných Slovanov v rámci tzv. Sedempočetníkov. Dôkazom toho je aj tzv. Wislické kalendárium zo 14. storočia, ktoré je odpisom staršieho a ktoré zaznačilo vo Wislici, stredisku Vislanska v 9. a 10. storočí sviatok sv. Gorazda v deň 17. júla, kedy sa vo východnej cirkvi svätil sviatok Sedempočetníkov, ku ktorým sa radil aj sv. Gorazd. O Wislickom kalendáriu a o Gorazdovskom kulte k tejto časti Staroslovenskej ríše prináša poznatky P. Sedlák: „Keď Svätopluk v spojení s Vichingom vyhnal Metodových učeníkov, pramene uvádzajú aspoň približné miesta ich odchodu, no o Gorazdovi mlčia. Historici sa domnievajú, že odišiel do Čiech, niektorí tvrdia, že ako člen veľmožskej rodiny zostal v ústraní na Morave (s touto alternatívou sa stotožňuje aj autor predmetného príspevku). No po rozpade Veľkomoravskej ríše v roku 907 je reálny predpoklad, že Gorazd sa utiahol do Vislanska. Čo hovorí v prospech jeho pobytu medzi predkami Poliakov? V najstaršom poľskom cirkevnom stredisku, vo Wislici, sú archeologické nálezy kostola sv. Mikuláša a krstiteľnice pre masové vysluhovanie krstu z 9. storočia, ktoré svedčia, že tu už v tomto časovom období bol živý kresťanský život. Tak isto pre Krakov sú dôkazy, že v nasledujúcom 10. storočí tu stál kostol sv. Salvatora (Najsvätejšieho Spasiteľa) a existovalo arcibiskupstvo, sídlo metropolitu s rímsko-slovans-kou liturgiou. Ďalšie archeologické lokality súvisiace s metodskou misiou v Krakovsku, sú hradisko Boników pod Kościanom, rotundy na Ostrove Lednickom, na Krakovskom Waveli, Tešíne, ale aj vo vzdialenom Gnezne a Trzemeśne. Poľská historička K. Lanskrońska vidí v Krakovskom arcibiskupstve pozostatok metodskej misie t.j. metropoliu z obdobia pobytu sv. Gorazda v Krakovsku. Je pozoruhodné, že v Poľsku sa až do 14. storočia zachovávala aj liturgická úcta k sv. Gorazdovi, keď v najstaršom poľskom liturgickom rukopisnom kalendári P. Márie z Wislice sa 17. júla slávil sviatok sv. Gorazda. Je potrebné zdôrazniť, že aj východná bulharská cirkev slávi v ten istý deň sviatok sv. Sedempočetníkov, medzi ktorými je aj sv. Gorazd. Kult sedemčislenikov u južných slovanských národov sa však datuje až od 18. storočia. Preukazujú to pamiatky literárno-liturgického charakteru, aj výtvarného umenia v okolí Ochridského jazera, v okolí Kragujevaca a v Albánsku. Nemôže nás pomýliť ani fakt, že sa dnes slávi v Poľsku 17. júla liturgický sviatok sv. Andreja-Svorada a Benedikta, lebo tento je mladšieho dáta. V 10. storočí je tu totiž možné sledovať vývoj dvoch liturgií, staroslovanskej a latinskej, ako aj právny vývoj dvoch cirkevných centier v Krakove a v Poz-nani. Liturgická úcta sv. Gorazda nie je v nasledujúcich storočiach v slovanskom svete nikde taká živá ako práve v Poľsku.” (Sedlák, P.: Christianizácia západných Slovanov s osobitným zreteľom na Slovensko. Levoča 1999, s. 194-196).
Tento zrejme živý prúd uctievania Gorazda, prvého po mene známeho svätca slovenského pôvodu, popri mohutnejšom a zrejme zjavnejšom kulte a úcte sv. Cyrila a sv. Metoda – jeho súputníkov a spolutvorcov inkulturačného a apoštolského diela medzi našimi predkami, sa nám hlbšie ponoril v dejinách ako rieka a vytryskol spod zeme podstatne neskôr, ako samotná cyrilo-metodská tradícia. No úcta a kult sv. Gorazda, svätogorazdovská tradícia, jej význam má obdobné, aj keď čo sa týka dĺžky trvania, hĺbky a šírky záberu skromnejšie dimenzie, ako historická, všeslovanská cyrilo-metodská tradícia, predsa má svoje významné, ojedinelé a originálne poslanie v kresťanskom a kultúrnom hodnotovom systéme Slovákov. Treba vidieť určitú vnútornú súvzťažnosť týchto národno-kresťanských tradícií Slovákov i Slovanov.
Súčasný intenzívny záujem o život, dielo a skutky sv. Gorazda má svoje hlbšie korene v oblasti slovenskej historiografie, jazykovedy, literárnej vedy, archeológie, pedagogiky a ďalších spríbuznených vedných disciplín. Svedčí o tom záujem mnohých našich i zahranič-ných bádateľov – minulých i súčasných o zástoj tohto prvého po mene známeho polyglota slovenského pôvodu v našej i európskej histórii a kultúre. Z množstva bádateľov len pre ilustráciu (bez nejakej zámernej chronológie) uvádzame tých, ktorí sa cielene, či sprostred-kovane vo svojom bádaní dotkli reálií sv. Gorazda – P. J. Šafárik, F. V. Sasinek, J. Stanislav, A. A. Baník, F. Dvorník, A. Miškovič, J. Kútnik Šmalov, J. Cincík, M. Lacko, J. Hnilica, A. Bagin, P. Ratkoš, R. Krajčovič, R. Marsina, M. Kučera, Š. Ondruš, E. Pauliny, D. Čaplovič, B. Chropovský, J. Dekan, J. Ch. Korec, M. S. Ďurica, F. Vnuk, P. Dvořák, V. Gajdoš, K. Habovštiaková, E. Krošláková, J. Kuzmík, V. Uhlár, A. Avenarius, V. Judák, L. Bosák, M. Holečko, P. Mulík, P. Sedlák, M. Gerka, J. Šafin, P. Tkáč, M. Š. Vrablec, J. Macák, J. T. Hutiar, B. Varsik, J. Virsik, F. Janhuba, O. R. Halaga, B. Zlámal, J. Ž. Dimitrov, D. Kalev, F. Pasternek, K. M. Kuev, B. Fučic, V. Pogorielov, J. Zathey, K. Lanckrońska, P. A. Lavrov, N. L. Tunickij a ďalší. Medzi tých, ktorí doposiaľ podali najucelenejší pohľad na význam odkazu a diela sv. Gorazda patrí Anton Bagin a Ľubomír Bosák.
Pozoruhodné myšlienky v homíliách pri slávnostných bohoslužbách a ekumenických slávnostiach o Gorazdovi vyslovili J. Ch. Korec, J. Sokol, A. Tkáč, D. Hrušovský, D. Tóth, Fr. Vrablec, J. Hirka, B. Bober, M. Chautur, A. Imrich, J. Uhorskai, J. Holonič, I. Ciutti, G. Slaninka, J. Lauda a ďalší.
Novodobý zrod svätogorazdovskej tradície (pôvodný pravdepodobne v severnej časti Svätoplukovej ríše – vo Vislansku) sa datuje do roka 1990, keď sa v Záhorskej obci Kúty uskutočnila prvá aktivita tohto prepotrebného snaženia: Deň svätého Gorazda. Zásluhu na jej vzniku má predovšetkým vtedajší miestny kňaz Irenej Ciutti, regionalista Jozef Mikuš, starosta obce Štefan Palkovič a podpredseda SNR Ján Klepáč. Od r. 1991 predovšetkým zásluhou tajomníka Cyrilometodskej spoločnosti (M.H.) sa „lokálny” Deň sv. Gorazda povýšil na celonárodné Slávnosti sv. Gorazda.
Snahy Cyrilometodskej spoločnosti, Národného osvetového centra zamerané na šírenie poznania života a diela nášho prvoučiteľa a prvokňaza s cieľom pripraviť pôdu pre šírenie úcty a kultu slovenského prvosvätca sa od r. 1993 obohatili o dve ďalšie celonárodné podujatia: Gorazdov Močenok – celoslovenský festival biblických a duchovných hier, zameraný na amatérsku divadelnú tvorbu náboženskej proveniencie. Festival vytvára platfor-mu pre konfrontáciu tvorivých výsledkov divadelných súborov a pre odborné usmerňovanie predmetnej tvorby. Druhým podujatím je Spomienka na sv. Gorazda v hlavnom meste SR Bratislave, ktorá sa uskutočňuje stále 27. júla v kostole Blumentál, kedy je povinná spomienka na tohto svätca v súčasnom liturgickom kalendári.
K uvedeným podujatiam v roku 1995 pribudol Gorazdov ekumenický festival sakrálnych skladieb v Trebišove a v roku 1996 hneď tri podujatia, ktorými ich organizátori cez umelecké tvorivé výstupy šíria poznania, úctu a kult sv. Gorazda. Sú to celoslovenská súťaž v tvorbe duchovnej poézie, prózy a drámy Gorazdov literárny Prešov. Celoslovenská výtvarná súťaž detí zameraná na naše kultúrne a kresťanské prvopočiatky Gorazdovo výtvarné Námestovo a celoslovenská prehliadka organistov amatérov Gorazdove organové dni v Dudinciach. Postupne pribudli celoslovenský festival Gorazdovo umelecké Vrbové celoslovenská prehliadka Gorazdove dni chrámovej piesne a sakrálnej výtvarnej tvorby. Z iniciovaných aktivít, ktorými sa doplní mozaika ďalších druhov a žán-rov umeleckej tvorby a interpretácie zameraných na šírenie poznania života a diela sv. Gorazda to má byť medziná-rodná súťažná prehliadka Gorazdova duchovná pieseň v Humennom, Udavskom a Krásnom Brode zameraná na šírenie tradícií duchovného spevu na Slovensku a Gorazdovo umelecké slovo celoslovenská prehliadka v prednese náboženskej poézie a prózy detí, mládeže a dospelých v Kláštore pod Znievom.
Od roku 1995 Celonárodné oslavy sv. Gorazda majú oficiálnych názov Svätogoraz-dovské dni na Slovensku. Všetky aktivity Svätogorazdovských dní od svojho vzniku majú vo svojej dramaturgii slávnostné bohoslužby (sväté omše, sväté liturgie, služby Božie) a ekumenické slávnosti a tiež celý rad sprievodných podujatí – výstavy umeleckých diel, výstavy historických dokumentov, odborné semináre, kolokviá, konferencie, tvorivé dielne, kultúrno-umelecké a spoločenské programy za aktívnej účasti popredných predstaviteľov štátu a cirkví našej krajiny. Pokiaľ by sme mali ostať ešte v cirkevnej rovine, je treba pozitív-ne kvitovať, že oslavy sv. Gorazda sa jednoznačne stretli so záujmom, ale predovšetkým podporou biskupov, zatiaľ štyroch konfesií – rímsko-katolíckej, grécko-katolíckej, pravosláv-nej a evanjelickej cirkvi a. v. Gorazd patrí celému národu a preto veríme v ekumenickú spolu-prácu všetkých kresťanských cirkví na Slovensku. Už aj preto, že pápež Ján Pavol II. po-važuje sv. Cyrila a sv. Metoda a ich spoločníkov za prvých šíriteľov myšlienok ekumenizmu.
Práve tento prvý slovanský pápež pri každej príležitosti pripomína Slovákom túto nevšednú osobnosť z našich kresťanských a kultúrnych prvopočiatkov. Prvýkrát tak učinil v roku 1982 pri návšteve slovenských biskupov vo večnom meste ad limina apostolorum, o čom informoval aj vatikánsky denník L´ Osservatore Romano 13.2.1982. Podrobnú chrono-lógiu týchto vzácnych pripomenutí sprítomnil Mons. Štefan Vrablec, pomocný biskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy na jubilejných X. Slávnostiach sv. Gorazda v Kútoch. Vo svojej homílii okrem iného povedal: „Toho roku by mali mať zvláštnu intenzitu. Pretože, podľa mienky niektorých vedcov, na tento rok pripadá 1 100-ročné jubileum vysviacky sv. Gorazda za biskupa. Aj odhliadnuc od tohto jubilea, spomienka na sv. Gorazda by mala byť v našom národe stále živá. Nech je nám na povzbudenie príklad Svätého Otca, ktorý niekoľkokrát hovoril Slovákom o svätom Gorazdovi.
R. 1993 pozdravil v Ríme 620 Slovákov a povedal im: „Včera ste oslávili pamiatku svätého Gorazda, nástupcu sv. Metoda. Teda evanjelizácia sa na Slovensku neskončila Meto-dovou smrťou. V jeho diele pokračoval svätý Gorazd a po ňom mnohí iní biskupi. 27. júla 1994 550 Slovákom na púti v Ríme povedal: „Dnes slávite pamiatku na sv. Gorazda. Svätý Metod ho nazval „pravoverným mužom”. Povzbudzujem vás, aby ste aj vy zostali verní pravej viere, ktorá je vaším vzácnym dedičstvom.” R. 1995, 30. júna, sa prihovoril tisícovým zástupcom mládeže v Nitre: „Tu sa narodil Gorazd, – povedal -, „muž vašej krajiny, vzdelaný… a pravoverný”, spoľahlivý učeník, ktorého si Metod vyvolil za nástupcu.!” V tom istom roku pozdravil v Ríme 225 pútnikov zo Slovenska. Pripomenul im, čo povedal o sv. Gorazdovi mládeži v Nitre a dodal: „Nasledujte príklad svätého Gorazda. Vzdelávajte sa vo viere a buďte pravoverní. Ochotne prijímajte, čo vás učia vaši biskupi spojení s rímskym pápežom. Tak zveľadíte cyrilo-metodské dedičstvo.” R. 1996 povedal na audiencii 350 Slovákom: „Na budúcu sobotu sa vo vašej vlasti slávi pamiatka svätého Gorazda a spoločníkov. Ich sviatok nám pripomína, že svetlo viery, ktoré na Slovensko priniesli svätý Cyril a Metod, nevyhaslo. Svätý Gorazd ho šíril ďalej, a z Božej milosti sa dostalo až k vám. Nedovoľte, aby toto svetlo viery na Slovensku vyhaslo. Zveľaďujte ho vytrvalou modlitbou k duchu Svätému a oživujte ho skutkami kresťanskej lásky.” 23. júla 1997 sa takto prihovoril ku 205 Slovákom v Ríme: „V mesiaci júli sa na Slovensku slávia tri mimoriadne sviatky: Svätého Cyrila a Metoda, ktorí vám priniesli svetlo viery; svätého Andreja – Svorada a Benedikta, ktorí modlitbou a obetou vám dali príklad dokonalého kresťanského života; a napokon svätého Gorazda, ktorý odovzdával prijatú vieru nasledujúcim generáciám. “
O Gorazdovi sa zmieňuje aj ďalšia významná autorita cirkevného, kultúrneho a diplomatického sveta – slovenský rodák Jozef kardinál Tomko, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov pri Svätej stolici. Kardinál Tomko v jednej zo svojich mnohých štúdií k šíreniu úcty a kultu sv. Cyrila a Metoda a ich žiakov, hodnotí prínos misie svätých stolúnskych bratov o. i.: „Starostlivosť o kňazský dorast a o vzdelanie mládeže ich priviedla k založeniu vyššej školy na spôsob, aký poznali v Konštantínopole. Ako naznačuje Život Konštantína (hl. 15), ba aj jeho prímerie Filozof, na tejto škole sa vyučovali nielen teologické a cirkevné predmety, ale aj iné náuky, gramatika, hudba. Najlepší známi učenci boli Gorazd, Kliment, Naum.” (Odkaz slovenskému národu a spoločenstvám s. 51).
Symbolická VII. spomienka na sv. Gorazda v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave sa uskutočnila s výrazným momentom, ktorý sa spája s povýšením liturgickej spomienky sv. Gorazda na sviatok miestnej Cirkvi. Cyrilometodská spoločnosť spolu s Národným osvetovým centrom sú dominantnými subjektami profilujúcimi odborné, umelecké, duchovné, spoločenské a ďalšie aktivity a snaženia zamerané na šírenie poznania o živote, diele sv. Gorazda, o myšlienkovom presahu tohto diela do našej kresťanskej kultúrnej prítomnosti a tým na pestovanie úcty a kultu sv. Gorazda. Konkrétnym výsledkom týchto snáh je, že sv. Gorazd bol v liturgickom svätení povýšený z nepovinnej na povinnú spomienku, že sa na Slovensku meno Gorazd spája s novými patróciniami (pomenovanie kostolov a ďalších sakrálnych objektov po tomto prvosvätcovi) – kostoly a kaplnky v Nitre (kostol Klokočina, kaplnky v Kňazskom seminári sv. Gorazda a Cirkevnej základnej škole sv. Gorazda), Vrbovom, Košiciach, Kováčovej, v Michalovciach, Strážoch, Veľkej Čausi, Dolných Lovciach (kaplnka sv. Gorazda je aj vo Frankfurte nad Mohanom, kde pôsobí slovenská misia). Meno sv. Gorazda nesie od roku 1999 aj Cirkevná základná škola v Námestove, ktorá je od IV. ročníka spoluusporiadateľom Gorazdovho výtvarného Námestova. V kúpeľnom mestečku Číž je vo výstavbe kostol, ktorý by mal byť tiež zasvätený sv. Gorazdovi.
Ďalej že sa na Slovensku z iniciatívy vtedajšieho tajomníka Cyrilometodskej spoloč-nosti (M. H.) a predsedu N. f. (predtým nadácie) Gaudeamus igitur suum cuique J. Felixa od roku 1996 udeľuje žiakom a študentom, ktorí dosiahli mimoriadne výsledky v medzinárod-ných vedomostných, umeleckých a športových disciplínach najvyššie rezortné vyznamenanie (Ministerstva školstva SR) Pamätný list sv. Gorazda, že od roku 1997 minister školstva udeľuje Veľkú medailu sv. Gorazda a Malú medailu sv. Gorazda pedagógom, vedcom, duchovným, kultúrno-osvetovým a iným činovníkom za rozvoj slovenského školstva a vzde-lanosti a ich popularizáciu v zahraničí. Uvedený akt sa začal uskutočňovať v zmysle smerníc ministra školstva Slovenskej republiky č. 702/1997 – sekr. z 1.4.1997, z ktorých vyberáme: „Minister školstva Slovenskej republiky na ocenenie práce pedagógov, iných osôb, žiakov a študentov, ako aj občanov iných štátnych príslušností vydáva na základe návrhu Nadácie Gaudeamus suum cuique a Cyrilometodskej spoločnosti tieto smernice.”
Z iniciatívy a inšpirácie Cyrilometodskej spoločnosti sa téma sv. Gorazda objavuje v umeleckých výstupoch profesionálnych i amatérskych umelcov temer vo všetkých druhoch a žánroch umeleckej tvorby a interpretácie. Vo výtvarnom umení je treba uviesť mnohých autorov, ktorých artefakty vznikli v minulosti, ale aj tých, ktorých diela tvoria súčasť vyššie spomenutej inšpirácie: V. Stašíka, J. G. Cincíka, V. Matušinca, F. Šestáka, Ľ. Bebiaka, V. Hložníkovú, J. Trojana, Z. Vaňousouvú, P. Fekeča, P. Hložníka, R. Chrenka, J. Leška, M. Pir-chala, E. Pauloviča, I. Pavliska, M. Klimčáka, Ľ. Cvengrošovú, E. Ambrušovú, J. Ondrisku, M. Polonského, J. Porubčina, I. Venkova, M. Zdraveckého, B. Molnárovú, M. Tvrdoňa, Fr. Mráza, N. Pšenčíka, J. Tkadleca, P. Sitkeya. Zo zahraničných autorov, resp. Slovákov, žijú-cich v zahraničí, ktorí zobrazovali sv. Gorazda uvádzame aspoň Demetriosa Leussisa, Jovanku Dragičevič-Kizi, Stana Dusíka, Borisa Gašpara. Spomenutí autori vo svojej tvorbe využili najrôznejšie techniky od kresieb cez maľby, koláže, tapisérie, vitráže; v sochárskej tvorbe od medailí, reliéfov, búst až po plastiky a sochy. Podľa Ľ. Bosáka slovenskí výtvarní umelci vytvorili počas desaťročí celý rad zobrazení sv. Gorazda, dlho však pôsobili izolovane, jeden o druhom nevediac, a tak sa tento výtvarný námet vyznačuje veľkou rôznorodosťou. Niektoré diela majú ikonografické atribúty, iné sú len voľným výtvarným spodobením nesakrálneho charakteru. V súčasnosti je potreba ustáliť ikonografické atribúty sv. Gorazda kvôli lepšej identifikácii a aj preto, že to ikonografia ako taká vyžaduje.
Z oblasti hudobného umenia je treba predovšetkým uviesť autorov, akými sú Tibor Andrašovan, ktorý (na priamy podnet M. H.) vytvoril introdukciu Svätý Gorazd (úvodnú skladbu) k svojmu Oratóriu svätý Cyril a Metod, ale aj celý rad ďalších skladieb venovaných tomuto prvosvätcovi, predovšetkým a capella. Ďalej Mirka Krajčího, ktorý na podnet autora predmetného príspevku a hudobného vedca L. Mokrého vytvoril hudobné dielo Omša veno-vaná pamiatke sv. Gorazda. Ďalších hudobných skladateľov, ktorí zložili piesne na oslavu sv. Gorazda treba spomenúť Štefana Ghillanya, Teofila Odkladala.
Azda najviac, možno aj preto, že Gorazd bol a ostáva prvým po mene známym literátom slovenského pôvodu (pripisuje sa mu spoluautorstvo, resp. autorstvo Života Metoda, Života Konštantína, Kijevských listov) siahli po tejto vznešenej téme literáti, najmä poeti, ale aj prozaici a autori drámy. Z množstva zvučných mien uveďme aspoň Jána Hollého, Pavla Országha Hviezdoslava, Rudolfa Dilonga, Gorazda Zvonického, S. Veigla, V. Turčányho, T. Križku, J. Kalnického, M. Chudu, M. Ferka, J. Boba, J. Horáka, I. Hudeca, P. Valu, J. Domas-tu, Z. Dônčovú, J. Repka, I. Javorčekovú, Š. Cifru, J. Mikuša, P. Zahaltana, A. Adamkoviča, J. Frátrika, J. Harantu, I. Kružliaka, L. Zrubca, V. Judáka, Z. Zemaníkovú, J. Bestericiho, Ľ. Bebjaka, I. Strinku, J. Braneckého, V. Bednárovú. Literárne zatiaľ, hádam najhlbšie do studnice tejto témy načrel súčasný predstaviteľ katolíckej moderny Teofil Klas, vl. menom Jozef Zavarský. Jeho triptych k dvetisícročnému jubileu kresťanstva Hlas kňaza Gorazda je myšlienkovým premostením našich kresťanských prvopočiatkov s našou kresťanskou prítom-nosťou. Ide však aj akoby o „vysunutý most” do tretieho tisícročia. Autor v ňom cez prizmu osobnosti, skutkov a charizmy sv. Gorazda približuje naše hlboké zakorenenie v pravých hodnotách, v kresťanstve, vo velebení Trojice, z ktorej všetko pochádza a ku ktorej všetko vo svete a v dejinách smeruje. Gorazdovi súputníci Cyril a Metod k nám priniesli, a on sám (Gorazd) bol určite jediným z prvých šíriteľov úcty a kultu Bohorodičky. Klas tento fakt poeticky a myšlienkovo silne akcentuje. Je to autorovo nielen vrúcne vyznanie a obdiv sv. Gorazda, našej Matky, ale zároveň zverenie sa do jej opatery nielen vlastné, ale celého slovenského národa.
Meno sv. Gorazda nesú mnohé významné kultúrne a školské ustanovizne, námestia a ulice v mnohých slovenských mestách. No čo je najpodstatnejšie, na Slovensku sa uskutoč-ňuje každý rok množstvo kultúrnych nábožensko-duchovných, umeleckých a odborných po-dujatí zameraných na približovanie osobnosti nášho prvosvätca a prvoučiteľa. Účasť biskupov štyroch kresťanských cirkví prispieva mimoriadne k tomu, že sa na Slovensku upevňuje pestovanie kultu sv. Gorazda. Význam a vážnosť svätogorazdovskej tradície potvrdzuje aj taký fakt, že spoluorganizátorom celonárodných podujatí uskutočňovaných v rámci Svätogo-razdovských dní na Slovensku je celý rad významných inštitúcií náboženskej, kultúrnej, spoločenskej, odbornej, spolkovej a inej proveniencie. Okrem Cyrilometodskej spoločnosti sú to Národné osvetové centrum, Matica slovenská, Spolok sv. Vojtecha, Spolok sv. Cyrila a Metoda, Združenie divadelných ochotníkov Slovenska, Konferencia biskupov Slovenska, Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike, Slovenský orol. Ďalej sú to ústredné krajské a okresné orgány štátnej správy, orgány samosprávy, obce a farnosti, kultúrne a školské ustanovizne a pod.
Významným prameňom pre šírenie reálií o živote, diele, skutkoch a charizme sv. Gorazda je edičný titul Prvý po mene známy… I, ktorý vydalo v r. 1995 Národné osvetové centrum. Predmetný zborník obsahuje okrem štúdií najlepších znalcov života, diela a odkazu sv. Gorazda A. Bagina a A. A. Baníka aj príspevky, ktoré zmapovali zrod tejto národno-duchovnej a kultúrnej tradície Slovákov, ďalej významný repertoárový materiál, v ktorom dominujú modlitby, piesne k sv. Gorazdovi, básne popredných slovenských autorov a prvá dramatizácia tejto témy z pera R. Dilonga – divadelná hra Gorazd (dráma z cyrilo-metodských časov v troch dejstvách). Rovnako druhý diel tohto edičného radu Prvý po mene známy… II, ktorého zostavovateľom je tiež M. Holečko. V Roku kresťanskej kultúry na Slovensku 1999 ho ako pamätnicu na prvú dekádu svätogorazdovskej tradície na Slovensku vydali Obecný úrad Kúty a Cyrilometodská spoločnosť.
Bude len na nositeľoch národnej a náboženskej osvety, ako myšlienkové posolstvo z vyššie uvedených prameňov, ale aj doteraz vytvorené artefakty využijú pre rozšírenie obzoru poznania života, diela a myšlienkového odkazu nášho prvoučiteľa a prvosvätca v profilovaní historického vedomia, národného povedomia a hrdosti tých, ktorým tieto hodnoty právom patria. Významným inšpiračným zdrojom nielen pre nich, ale aj pre parlamentné a štátne subjekty a tiež pre ústredia jednotlivých cirkví na Slovensku ostáva Výzva organizátorov Svätogorazdovských dní na Slovensku, napĺňanie dlhodobého programu ktorej môže výrazne prispieť k prehlbovaniu svätogorazdovskej tradície na Slovensku.
Pre jej aktuálnosť ju prinášame v plnom znení. „V dňoch 29. a 29. júla l995 sa v metropole južného Zemplína – Trebišove v rámci Svätogorazdovských dní, uskutočnil I. Gorazdov ekumenický festival sakrálnych skladieb Trebišov ´95. Súčasťou slávnostného otvorenia festivalu na Poľnom oltári – mestský amfiteáter Trebišov v priamom televíznom prenose boli slávnostná svätá omša v západnom obrade, ktorú celebroval Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup – metropolita Košickej arcidiecézy, ako aj vyhlásenie – výzva k Národnej rade Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky a Konferencii biskupov Slovenska. Výzvu za organizátorov Svätogorazdovských dní predniesol odborný garant podujatia M. Holečko.
Vo výzve sa hovorí: “Z tohto posvätného miesta v mene organizátorov Sväto-gorazdovských dní na Slovensku vyzývame naše štátne a cirkevné autority, aby sa zasadili o to, aby sa Gorazdovi – prvému slovenskému učencovi, literátovi, prekladateľovi, pedagógovi, diplomatovi, veľkňazovi a svätcovi, ktorý sa spolu so solúnskymi mysliteľmi sv. Cyrilom a sv. Metodom zaslúžil o položenie základov našej viery, kresťanstva, kultúry, osvety, školstva, ale aj národnej identity a štátnosti, dostalo náležitého poznania, úcty a uznania tým, že:
– do učebníc dejepisu sa zaradí látka o živote a diele sv. Gorazda,
– meno Gorazda sa zaradí popri cirkevnom aj do občianskeho kalendára,
– novelizáciou zákona NR SR z 20. októbra l994 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného a pamätných dňoch sa 27. júl zaradí (sv. Gorazd v liturgickom kalendári) aspoň medzi pamätné dni Slovenskej republiky,
– do preambuly Ústavy Slovenskej republiky sa dostane k cyrilometodskej aj gorazdovská tradícia,
– sa zriadi a bude udeľovať NÁRODNÁ CENA SV. GORAZDA za mimoriadne vedecké, pedagogické a umelecké objavy a diela,
– sa vydajú emisie známky a pamätnej mince s portrétom sv. Gorazda,
– v budove NR SR sa nainštaluje tabuľa s textom, že aj sv. Gorazd sa zaslúžil o slovenský národ a Slovensko,
– Katolícka univerzita, ktorá sa zriadi na Slovensku, sa pomenuje po Gorazdovi – spoluzakladateľovi nášho vysokého školstva,
– v liturgickom svätení povinná spomienka na sv. Gorazda sa povýši na sviatok sv. Gorazda,
– sv. Gorazd sa vyhlási za spolupatróna Slovenska spolu s našou hlavnou patrónkou Sedembolestnou Pannou Máriou.
Organizátori Celonárodných osláv sv. Gorazda, ktoré sa na Slovensku konajú od roku l990 s cieľom priblížiť život, ale najmä dielo a odkaz nášho prvoučiteľa a prvosvätca slovenskému národu, vyzývajú vedcov a umelcov, aby sa tvorivými výstupmi svojej bádateľskej a umeleckej činnosti pričinili o naplnenie vyššie uvedených cieľov.”
Ocenením snažení všetkých organizátorov aktivít zameraných na napĺňanie poslania svätogorazdovskej tradície je fakt, že X. Svätotogorazdovské dni na Slovensku boli zaradené do ojedinelého projektu v celom kresťanskom svete, ktorým bol Rok kresťanskej kultúry na Slovensku a príprava na Veľké jubileum roka 2000 schválený vládou Slovenskej republiky dňa 6. mája 1999.
Pestovanie svätogorazdovskej tradície v spojení s liturgickou úctou tohto slovenského svätca má pre nás Slovákov zásadný kultúrno-historický význam. Je svedectvom ducha slovenského národa, ktorý už v jeho počiatkoch sa prejavoval v takej intenzite, že bol schopný v osobnosti sv. Gorazda darovať svetu vynikajúceho vedca a učiteľa a Cirkvi hrdinského svätca. Tento prvý svätec nášho rodu, významný učenec, najbližší spolupracovník svätých solúnskych bratov si oprávnene zaslúži, aby 27. júl bol v miestnej Cirkvi na Slovensku slávený ako sviatok. Cyrilometodská spoločnosť pri slávení symbolickej VII. spomienky na sv. Gorazda v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave sa obrátila na príslušné cirkevné autority, aby povýšili liturgickú spomienku svätého Gorazda na sviatok miestnej cirkvi na Slovensku. Význam tradície zvýrazňuje vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, znamenajúci vzdanie sa niektorých prvkov štátnej suverenity, ktorý prirodzene vyvoláva potrebu určitej kompenzácie v posilňovaní našej národnej identity. V predmetnom procese majú svoje nezastupiteľné miesto hodnoty národnej kultúry, národných a kresťanských tradícií, posilňovanie národnej emancipácie i národnej hrdosti. Ich predpokladom je o. i. historické vedomie, národné povedomie. Formovanie historického vedomia, národného a kresťanského povedomia, vštepovanie hrdosti môžu v prípade Slovákov načierať z prameňov najčistejších. Predstavujú ich dávna kresťanská kultúra i náboženské tradície nášho národa. Pri ich zrode už v IX. storočí stáli byzantskí učenci, vierozvestovia Konštantín – Filozof Cyril a Metod, ktorí vykonali v Staroslovenskej ríši nevšedné apoštolské, kultúrne, pedagogické a diplomatické dielo. Položili ním základy rozvoja našej vzdelanosti a kultúry ako celku, našej národnej identity a štátnosti, no najmä našej cirkevnej organizácie limitujúcej v stredoveku identitu i štátnosť. Dokonalosť ich pôsobenia u našich predkov spočíva o. i. i v tom, že pre pokračovanie v tomto grandióznom diele pripravili svojich nástupcov. Najviac z nich vynikol učeník Gorazd, označovaný za nástupcu Metoda na jeho arcibiskupskom stolci i rektorskom poste, rovnocenný spolutvorca tohto diela, ktorým sme sa napojili na evanjelium, žili sme a žijeme evanjeliovú kultúru, ktorou sme obohatili kresťanský fundament Európy i sveta. Odkaz života a najmä diela Gorazda – prvého po mene známeho učenca, literáta, prekladateľa, pedagóga, jazykovedca, historika, politológa, filozofa, diplomata, teológa a veľkňaza slovenského pôvodu patriaci nášmu národu, slovanstvu i do všeľudského kultúrneho dedičstva, tvorí predmet našej novej národno-duchovnej, kultúrno-umeleckej kresťanskej tradície.
Pri pätnástom jubileu zrodu tejto vznešenej tradície treba vysloviť uznanie všetkým, ktorí tvorivo reagovali na výzvy jej zakladateľov, najmä na Trebišovskú z júla 1995. Ambíciou garantov svätogorazdovskej tradície, ktorí pri jej tohoročnom jubileu založili Svätogorazdovskú spoločnosť, je osloviť všetkých, ktorým nie je ľahostajná naša národná história, kresťanské a kultúrne tradície, v ktorých veľké osobnosti, akou sv. Gorazd nesporne je, majú nezastupiteľné poslanie. Myšlienkový presah jeho diela má mimoriadny význam v hodnotovom systéme súčasnej slovenskej spoločnosti, je prameňom obsažnej národnej hrdosti, kresťanského povedomia a zdravého patriotizmu a veríme, že aj europanstva všetkých jeho duchovných potomkov.
PaedDr. Miroslav H o l e č k o
predseda Spoločnosti svätého Gorazda
Miesto a termín konania: Vrbové, 7. – 8. december 2001
Program: 20. 12. 2001 – prehliadka dramatických útvarov /kolektívy/
– vernisáž výstavy
- 21. 12. 2001 – slávnostná svätá omša vo východnom obrade
- – festival
•5. III.
Podujatie je zamerané na zvyšovanie umeleckej a interpretačnej úrovne speváckych zborov a na vytváranie platformy pre konfrotačno-tvorivé stretnutia zborových telies, ako i neprofesionálnych výtvarníkov, odborne usmerniť ich umelecký rast.
Miesto a termín konania: Zvolen – Kováčová, 20.-31. október 2004