Pôvodná poézia: Lucia Kureková

Lucia Kureková

Precitnutie

 

 

Precitnutie

Daj mi tvoju tvár, ruky, oči.

A aj tvoj falošný jazyk mi daj.

Daj mi všetko.

Tvoj úsmev, tvoje objatia,

miznúce bozky.

Nezabudni na nič, chcem všetko.

Dve bezsenné noci sa budem rozplývať.

Potom svoje omyly zviažem bremenom

sklamania a hodím ich do

búrlivej rieky.

Ticho dúfajúc,

že ťa na svojom brehu

už nikdy nezachránim.

 

Lucia

Prázdne je mesto bez nej.

Chladné sú ulice,

zastávky

i steny doma.

Váhavo kĺžem koberec

a stále neviem

– splnil sa môj či jej sen

 

Cesta

Unášaná dažďom

ako Mojžiš za ranného šera,

otváram si cestu k tvojmu

teplému objatiu

 

Za krajnicou,

skáčem tanec bielych mušličiek,

aby som ti ho mohla vykúzliť

s radosťou tuleňa

iba v našom okamihu

 

 

xxx

Som ako dúha.

Nikdy nebudeš vedieť,

čo nájdeš na mojom konci.

 

xxx

Trpezlivosť ruže prináša,

Nedočkavosť iné plody.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.