Francois Villon (preklad Štefan Moravčík)

Francois Villon

Čuj, Ježišu

 

 

Náhrobný nápis v podobe balady, ktorý stvoril Villon pre seba a svojich druhov, s ktorými mal byť obesený.

 

 

Vy, ktorým žiť to šťastie osud dal,

dnes nechcite sa necitlivo správať,

veď za súcit, čo za srdce vás vzal,

boh v súdny deň tiež zľutovanie máva

Nás viselcov húf sa tu pohojdáva:

sú schránky tiel, pár trupov ovislých,

už zhlodané v zhluk zdrapov prehnitých:

a z kostí prach sa stáva popolavý.

Nie aby ste sa smiali z vecí tých!

Skôr prajte nám, kiež boh nás hriechov zbaví.

 

Že za bratov vás odsúdenec mal,

reč vyšpľachnúť nám nesmie pohŕdavá,

hoc umrieť dal nám súdny tribunál –

nie všetci múdri sú, to už sa stáva.

Tak obráň nás, kto vieš, čo z nás zostáva,

u Ježiša a Panny nebeských

kiež s milosťou nás súdia v chvíľach zlých,

kiež nespáli nás plameň pekla žhavý.

My mŕtvi sme, sme menej ako vzdych,

skôr prajte nám, kiež boh nás hriechov zbaví.

 

Dážď nasal nás a lejak omýval

a úpal nás zas v čierno vysúšava,

húf krkavcov nám oči vyďobal,

rve obočie i fúz tá cháska dravá:

nás vozieva hra víchrov prelietavá

hneď sem, hneď tam, jak vietor stočí dych,

že nevieme, čo mier je zosnulých.

Dier roj vtákov jak v náprstku v nás spraví.

Vy chráňte sa v šľapajach ísť našich,

skôr prajte nám, kiež boh nás hriechu zbaví.

 

Čuj, Ježišu: si vládcom nás všetkých,

nuž ochraňuj nás od pút diabolských,

nech peklo viac nedlávi naše hlavy,

Už, ľudia, dosť je žartov výsmešných,

skôr prajte nám, kiež boh nás hriechov zbaví.

 

 

                                                                                    Prebásnil: Štefan Moravčík

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.