Francois Villon
Čuj, Ježišu
Náhrobný nápis v podobe balady, ktorý stvoril Villon pre seba a svojich druhov, s ktorými mal byť obesený.
Vy, ktorým žiť to šťastie osud dal,
dnes nechcite sa necitlivo správať,
veď za súcit, čo za srdce vás vzal,
boh v súdny deň tiež zľutovanie máva
Nás viselcov húf sa tu pohojdáva:
sú schránky tiel, pár trupov ovislých,
už zhlodané v zhluk zdrapov prehnitých:
a z kostí prach sa stáva popolavý.
Nie aby ste sa smiali z vecí tých!
Skôr prajte nám, kiež boh nás hriechov zbaví.
Že za bratov vás odsúdenec mal,
reč vyšpľachnúť nám nesmie pohŕdavá,
hoc umrieť dal nám súdny tribunál –
nie všetci múdri sú, to už sa stáva.
Tak obráň nás, kto vieš, čo z nás zostáva,
u Ježiša a Panny nebeských
kiež s milosťou nás súdia v chvíľach zlých,
kiež nespáli nás plameň pekla žhavý.
My mŕtvi sme, sme menej ako vzdych,
skôr prajte nám, kiež boh nás hriechov zbaví.
Dážď nasal nás a lejak omýval
a úpal nás zas v čierno vysúšava,
húf krkavcov nám oči vyďobal,
rve obočie i fúz tá cháska dravá:
nás vozieva hra víchrov prelietavá
hneď sem, hneď tam, jak vietor stočí dych,
že nevieme, čo mier je zosnulých.
Dier roj vtákov jak v náprstku v nás spraví.
Vy chráňte sa v šľapajach ísť našich,
skôr prajte nám, kiež boh nás hriechu zbaví.
Čuj, Ježišu: si vládcom nás všetkých,
nuž ochraňuj nás od pút diabolských,
nech peklo viac nedlávi naše hlavy,
Už, ľudia, dosť je žartov výsmešných,
skôr prajte nám, kiež boh nás hriechov zbaví.
Prebásnil: Štefan Moravčík